Ako to Matovič dokázal?

Po voľbách sa v médiách zdalo Slovensko jednofarebné, áno z hľadiska VÚC, no nie je tomu tak ak sa pozrieme na okresy a už vôbec nie jednotlivé obce. Ako vidno z mapy Matovičove OĽaNO si vytvorilo dominanciu predovšetkým vo väčších mestách, v okolí Bratislavy, v Matovičovej domovine okolo Trnavy a na Záhorí, či väčšine Oravy, zrejme vďaka konzervatívnej časti kandidátky.


Zdroj: https://mojamapa.sk/

Väčšia časť vidieka, stredné Slovensko, severovýchod a Kysuce sú oblasti, kde stále dominuje Smer. Potom tu máme viaceré lokality (bledomodrá) s víťaznou stranou KDH. A obce, hlavne v okolí Krupiny, kde vyhrala Kotlebova ĽSNS. Nemôžme zabudnúť na národnostne zmiešaný juh, kde dominuje zelená farba strany MKS a vyskytuje sa aj oranžová pre Most. Kde tu sa objavila tmavomodrá SNS a bledosivá Sme rodina Borisa Kollára, vyskytla sa aj svetlooranžová pre Za ľudí Andreja Kisku. No a nemôžeme zabudnúť na Mestskú časť Bratislava – Staré Mesto, ktorá patrí progresívcom z koalície PS – SPOLU.

Slovensko teda vôbec nie je jednofarebné. Prekvapivo vysoký výsledok strany OĽaNO je predovšetkým výsledok umu Igora Matoviča. A schopnosti spájať, napriek jeho schopnosti ničiť. Pred pár mesiacmi sa pohyboval okolo 6% a hrozilo mu vypadnutie z parlamentu. Matovič si však skoro uvedomil svoje pozície a po prvé: začal zbierať hlasy vo všetkých vodách, kde sa dá – to už predtým vytvorením pestrofarebnej kandidátky, na ktorú zobral mimo iného silne konzervatívnu Kresťanskú úniu (KÚ), NOVU niekdajšieho Daniela Lipšica, Zmenu Zdola a niekoľko osobností nepatriacich do strany OĽaNO. Ak mu každý priniesol po 1 až 4% (možno 4 – 2 – 1 – 1), už len to je 8% navyše.

Mimo toho Matovič pochopil, že ak sa konzervatívne KDH spája s liberálnymi progresívcami, je to šanca na ukrojenie si z konzervatívneho koláča voličov a tak sa aj stalo a Hlina sa po viacerých útokoch, voči ktorým sa nevedel brániť, lebo na to nemá politický talent dostal mimo parlament. Tu sa dostávame do druhého bodu, prečo to Matovič vyhral, pretože útočil na všetky možné strany. Bojoval nielen voči súčasnej koalícii ale aj voči Kiskovi, Trubanovi, Beblavému či Hlinovi. Veľmi ľahko využil ich kauzy, aby si nahnal politické body.

Treťou vecou, ktorá Matovičovi pomohla boli kontroverzné videá Andreja Kisku.  Boli cielené veľmi dobre, v kritických 2 týždňoch pred voľbami, kedy sa rozhodujú nerozhodnutí a dávkované boli postupne, aby neušli do zabudnutia po prvej reklame po hlavných správach. Dokonalá antikampaň.

Čo tiež pomohlo Matovičovi bola nešťastná protifašistická kampaň PS-SPOLU a Za ľudí voči ĽSNS. Burácanie rómskych občanov sa nejavilo ako populárny počin a tu možno spomenúť, kde sa dvaja bijú tretí vyhráva, teda v tomto prípade Igor Matovič. Je veľmi pravdepodobné, že dokonca určitá časť potencionálnych voličov ĽSNS to nakoniec hodila Matovičovi. Matovič je vo svojej podstate protestný hlas a toto je veľmi dôležitý fakt. Matovič ako protestný hlas vyhral voľby. Aké to bude mať následky na samotnú jeho popularitu, keďže sa dostal do pozície, ktorú vždy kritizoval, je otázne. Treba spomenúť, že Matovič už na začiatku svojho premiérovania má veľmi nízku popularitu, približne takú, akú mali jeho predchodcovia až po určitých rokoch vládnutia.

Istý politológ sa nechal počuť, že vyhral číri populizmus. A nedá sa mu namietať. Divadlo, krik, útoky a populárne heslá, pri tom všetkom dobre cielená kandidátka a túžba spoločnosti po zmene, to viedlo Igora Matoviča k prekvapivo na opozičné pomery vysokému víťazstvu.

Otázne ostáva, koľkí z tých 720 tisíc ľudí aj čítali jeho program. Program, v ktorom sa zmieňuje o škrtaní viacerých prozamestnaneckých atribútov našich zákonov, pod rúškom zlepšenia a flexibility podnikateľského prostredia.

Treba spomenúť, že viac ako 800 tisíc hlasov ostalo v týchto voľbách prepadnutých. Vraj najviac v histórii samostatného Slovenska. Sú to hlasy odovzdané liberálom s PS – SPOLU, kresťanskému KDH, národniarom so SNS,  Druckerovej Dobrej Voľbe, konzervatívnej strane Vlasť, menšinovým stranám Most a MKS, či Socialistom Eduarda Chmelára. Je to obrovský počet ľudí, ktorí nebudú mať zastúpenie v parlamente.

Parlament sa dnes skladá z relatívne konzervatívnych poslancov. Chýbajú silne národné strany ale aj menšinové. Takisto chýba presvedčivá ľavica. Neexistuje tam žiadna liberálna strana. Len silne pravicový libertariáni so SaS, ktorí pôsobia veľmi umiernene v kultúrnych otázkach. Centristi Andreja Kisku a konzervatívna stredopravá strana Borisa Kollára. Koalíciu s nimi vytvára populistická protestná stredopravá konzervatívna aktivistická skupina okolo Igora Matoviča s kopec nezávislými poslancami. Konzervatívny stredoľavý Smer poznačený 3 vládami a krajne pravicová ĽSNS len dopĺňajú konzervatívny charakter parlamentu.

Matovič presvedčil nielen svojich niekdajších voličov, ale aj veľkú časť voličov opozície, ktorej lídri neboli presvedčivý, hodnotovo ideálny alebo morálne čistý. Ľudia roky volili Smer, po spoločenskom tlaku sa začali orientovať na ĽSNS, po mediálnom tlaku nepresedlali na ponúkané strany Za ľudí, PS a SPOLU, SaS a KDH ale na nepredvídateľné neštandardné hnutie Igora Matoviča. Teda ľudia si vybrali, a preto má táto strana v rukách mandát na zostavenie vlády.