Ako sa nesprávať zle v cudzine?

V dnešnom svete sa cestovanie stáva čoraz jednoduchšie. Žijeme v jednej veľkej dedine, ale ako sa v tejto dedine správať k ľuďom? Tu je jednoduchý test: Predstav si, že plánuješ stretnutie o 16:00. V aký čas očakávaš príchod tvojich obchodných partnerov? Ak sú Nemci prídu presne načas. Ak sú Američania prídu pravdepodobne o 15 minút skôr. Ak sú to Briti, budú meškať 15 minút a počítaj s hodinou, ak sa jedná o Talianov.

Keď sa Európska únia rozširovala, začalo sa objavovať niekoľko cestovateľských príručiek dávajúcich rady k medzinárodnej etikete. Mnoho ľudí si najskôr myslelo, že sa jedná o vtip. Predovšetkým Briti, ktorý predpokladali, že svetové rozšírenie ich reči znamená aj svetové rozšírenie ich, teda anglických, zvykov a etikety. Avšak veľmi rýchlo museli zmeniť svoje zmýšľanie, keď zistili, že sa musia veľmi veľa učiť o tom, ako správne vychádzať s obchodnými partnermi zo zahraničia.

Zopár príkladov etikety

1. Briti mávajú radi pracovný obed, pri ktorom diskutujú o pracovných záležitostiach s drinkom počas jedenia. Japonci preferujú nepracovať pri jedení. Obed je pre nich čas na oddych a vzájomné zoznámenie sa s ostatnými. Japonci veľmi zriedka počas obeda popíjajú.

2. Nemci hovoria radi o práci pred jedlom, Francúzi sa zasa radšej najskôr najedia a až potom debatujú. Chcú byť dobre najedený a napojený pred debatovaním o hocičom.

3. Vyzlečenie saka a vyhrnutie si rukávov je v Británii a Holandsku signálom pustenia sa do práce. V Nemecku to naopak znamená uvoľnenie sa.

4. Pracovníci amerického manažmentu zvyknú radi vyjadrovať svoje pocity pohodlia a dôležitosti položením si nôh na stôl pokým telefonujú. V Japonsku by boli ľudia z tohto počinu zhrozený. Ukazovanie podrážok topánok (alebo spodku chodidiel) je v ich kultúre vrchol neslušného správania sa. Je to spoločenská urážka, ktorá sa dá presiahnuť jedine fúkaním a špáraním sa v nose na verejnosti.

Japonsko ako vrchol spoločenskej etikety

Japonci majú zrejme najprísnejšie pravidlá spoločenského a obchodného správania sa. Vyšší vek je pre nich veľmi dôležitý. Napríklad mladý muž by nikdy nemal dohadovať obchodné rokovania so starším Japoncom. A obchodné vizitky? Tie sú v Japonsku tak zložité, že by si zaslúžili vlastnú brožúrku s pravidlami.  Pri stretnutí si musíš okamžite vymeniť vizitky, je to totiž nevyhnutné pre stanovanie postavenia a pozície každého prítomného.

Japonsko zvyky
Japonské pravidlá etikety patria k najprísnejším na svete

Keď podávaš ruku osobe v nadriadenej pozícii, musíš podávať obe ruky a musíš ich držať starostlivo. V žiadnom prípade ich nesmieš potom dávať do vreciek. Úklon je dôležitá súčasť ich pozdravu, preto neočakávaj, že Japonec ti potrasie rukou. Úklon hlavou je znakom rešpektu a prvý úklon dňa by mal byť nižší ako keď sa stretnete neskôr.

Neformálny a uvoľnený Američania

Američania niekedy ťažko príjmajú formálne japonské spôsoby a zvyky. Preferujú byť viacej uvoľnený a viac informatívny, ako nám znázorňuje univerzálne “Have a nice day!”, čo v preklade znamená “Prajem pekný deň!”. Americký časníci používajú jednoslovný rozkaz: “Vychutnaj si to!”

Briti sú samozrejme chladí a rezervovaní. Najlepšia téma rozhovoru medzi cudzími v Británii je počasie – neemocionálne a neosobné. V Amerike je hlavná téma medzi cudzími hľadanie zemepisného prepojenia. “Ó, ty si naozaj z Ohia? Mal som strýka, ktorý tam raz pracoval.”

Etiketa v Amerike
V Amerike by si mal jesť hamburger oboma rukami

V Ríme buď Rimanom

Tu sú nejaké tipy pre cestovateľov:

  1. Vo Francúzsku by si si nemal v reštaurácii sadnúť skôr, ako podáš ruku každému koho poznáš.
  2. V Afganistane by si mal stráviť posledných 5 minút hovoriac: “Ahoj!”
  3. V Pakistane nesmieš príliš žmurkať. Berie sa to ako útok.
  4. Na Strednom Východe nikdy nesmieš použiť ľavú ruku na zdravenie, jedenie, pitie alebo fajčenie. Mal by si tiež dbať na to, aby si neobdivoval nič u domáceho, keď si na návšteve. Hosťujúci bude mať potom pocit, že ti to musí darovať.
  5. V Rusku sa v pití musíš prispôsobiť hosťujúcemu, inak si budú myslieť, že nie si priateľský.
  6. V Thajsku by si mal tlesknúť rukami pod hlavou a očami, keď niekoho zdravíš.
  7. V Amerike by si mal jesť hamburger oboma rukami a tak rýchlo, ako to je možné. Nemal by si začínať rozhovor počas jedenia.

Zdroj: Norman Ramshaw (A World Guide to Good Manners)
Preklad: Dávid Pavelka