Kandidáti na prezidenta stále pribúdajú

Cirkus menom prezidentské voľby, aj tak by sa dal pomenovať zoznam kandidátov na prezidentské voľby. Tie sa majú konať na jar roku 2019.

Po tom čo aktuálny prezident Andrej Kiska, ktorý je v úrade od roku 2014 oznámil, že nebude kandidovať v ďalších voľbách na prezidenta Slovenskej republiky sa akoby roztrhlo vrece s kandidátmi na prezidenta. Najlepšie však ostáva, že mnohé tieto kandidatúry vyvolávajú nielen rozhorčenie a nepochopenie ale aj smiech.

Kiska sa ako jediný nepokúsi o znovuzvolenie

Andrej Kiska bude prvý prezident, ktorý sa nebude uchádzať o ďalšie zvolenie na druhé volebné obdobie. Jeho predchodcovia Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašporovič sa všetci uchádzali po prvom volebnom období o znovuzvolenie. Jediný, komu sa to podarilo, bol Ivan Gašparovič uradujúci v rokoch 2004 až 2014. Prečo sa Andrej Kiska rozhodol nekandidovať vie len on sám. Isté však je, že to čo mal pôvodne v pláne, t.j. nediferencovať spoločnosť na tábory, sa mu nepodarilo a pravdepodobne spoznal negatívne stránky pôsobenia v prezidenskom úrade, akými sú nielen väčšia pozornosť médií pri jeho životných prešľapoch a kauzách (ktoré sú dnes už ľuďom známe) ale aj vysoká zodpovednosť, ktorá sa ukázala napríklad pri rozhodovaní o vymenovaní novej vlády po vražde novinára Jána Kuciaka.

Po oznámení Andreja Kisku o nekandidovaní sa denne začali objavovať mená ľudí z verejného a politického života ako verejne ohlásení kandidáti na prezidenta. Mnohé z týchto mien sú viac ako kontroverzné.

Sudca, informátor i Maďar chcú byť prezidentom Slovenskej republiky

Začnime Štefanom Harabinom. Aktuálne pôsobí ako sudca najvyššieho súdu. V rokoch 2006 až 2009 pôsobil ako minister spravodlivosti za stranu HZDS v prvej vláde Roberta Fica. Jeho meno sa začalo skloňovať v súvislosti z údajnými kontaktmi na podsvetie. Aktuálne je Harabin populárny v alternatívnych médiách, kde kritizuje nielen súčasného prezidenta Andreja Kisku ale aj bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, či Roberta Fica. Pozornosť venuje aj svojej šéfke Daniele Švecovej. Mnohé disciplinárne konania, ktoré voči nemu začala totižto vyhral.

Ďalší, prinajmenšom zvláštny kandidát na prezidenta je Oskar Fegyveres. Fegyveres bol hlavný svedok v kauze zavčlenenia prezidentovho syna v roku 1995. Ale aké pohnútky má s úradom prezidenta? Fegyveres žil dlhé roky v zahraničí, kde mu na pobyt finančne prispievali viaceré osoby zo Slovenska. Prečo sa človek, ktorý je roky mimo verejného života a ktorý je známy iba vďaka kauze zavčlenenia Kováča mladšieho rozhodol kandidovať na prezidenta je nanajvýš zaujímavá vec.

Marian Kotleba, predseda strany ĽSNS sa takisto rozhodol kandidovať na prezidenta. Jeho pôsobenie v strane Slovenská pospolitosť a mladícke začiatky politiky “na ulici v pochodoch” časom zmiernil a dostal sa až do úradu župana v Banskej Bystrici a pre svoju stranu vybojoval 14 miest v NR SR. Marian Kotleba je však stále spájaný nielen so svojou niekdajšou naklonenosťou k fašistickému režimu ale aj súčasnou naklonenosťou jeho spolustraníkov.

Kollárov Krajniak poznačený kauzou KDH

Ďalší zaujímavý kandidát na prezidenta vzišiel s Kollárovej strany Sme rodina a je ním Milan Krajniak. Milan Krajniak je v strane Sme rodina známa osobnosť. Chodí do politických relácií a častokrát je považovaný za “rozum” strany. Krajniak však nie je v politike nováčik. V minulosti pôsobil v KDH, v ktorej bol poznačený aj kauzou Gorila.
Meno Milana Krajniaka sa objavilo v údajnom spise Slovenskej informačnej služby (SIS), keď bol členom prezídia Fondu národného majetku (FNM). V spise sa uvádza, že Krajniak mal byť jedným z „rozhodujúcich piatich hlasov“, ktoré mala mať Anna Bubeníková, ktorá kvôli kauze musela odstúpiť zo svojej funkcie predsedníčky FNM.

Zuzana Čaputová, predsedníčka novej strany Progresívne Slovensko oznámila tiež svoju kandidatúru. Strana Progresívne Slovensko, bola pôvodne občianske združenie. Strana má dobré vzťahy s Andrejom Kiskom, čo môže byť dobrá kampaň ale zároveň aj kompromitujúca kampaň pre ďalšie skupiny voličov. O strane sa hovorí, že ju založila tzv. “bratislavská kaviareň.”

Salónny ľavicový liberál so všetkým, čo k tomu patrí. To je Eduard Chmelár, pedagóg a politický analytik, ktorý tiež oznámil svoju kandidatúru ako občiansky kandidát. Chmelár sa zviditeľnil v protestoch proti vojenským zásahom NATO. Je známy svojim pacifizmom, ľavicovým ideovým smerovaním a rozsiahlymi glosami aktuálneho politického diania na Slovensku.

Do súboja o prezidentský palác sa zapojí aj politický matador Béla Bugár. Bugár pôsobí v politike od začiatku 90′ rokov. V minulom storočí sa mu podarilo spojiť všetky strany zastupujúce maďarskú menšinu na Slovensku do jednotnej SMK. Tú neskôr opustil aby si založil maďarsko-slovenskú stranu Most-Híd. Bugár stál pri Dzurindovi v širokej koalícii známej antisociálnymi reformami a privatizáciou strategických podnikov. Neskôr sa spojil do vlády práve s kritikom Dzurindu Robertom Ficom v koalícii s národne orientovanou SNS.  Aké šance má na prezidentské kreslo na Slovensku Maďar je veľmi otázne.

Z mesta Nitra pochádzajú až dvaja kandidáti

Robert Mistrík ako bývalý člen SaS ma plnú podporu tejto strany. Povolanie vedec so SAV pôsobí na voliča dobre, no na škodu mu môže byť otvorený názor v prospech proimigrantskej politiky, ktorý prezentoval v minulosti. Ku kandidatúre ho zrejme inšpirovala nie víťazná, no napriek tomu celkom úspešná kandidatúra Jiřího Drahoša, českého vedca v prezidentských voľbách v januári tohto roka. Po neúspechu hercov vo voľbách a nízkej dôvery v politikov sa môže javiť vedec ako úspešná alternatíva.

Nitran Róbert Švec je vyštudovaný politológ, ktorý už od roku 2004 vedie Slovenské Hnutie Obrody. To je známe euroskeptickým orientovaním. Hnutie je konzervatívne, naklonené ku kresťanským hodnotám ale aj k prezidentovi prvej Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi. Pri Švecovi je možné, že sa o sympatie bude deliť s radikálnejším Kotlebom. Aký úspech môžu mať kandidáti v nepriazni komerčných médií zrejme záleží od ich viditeľnosti v tých alternatívnych.

Z mesta Nitra pochádza aj ďalší kandidát a ním je 71 ročný František Mikloško. Mikloško pôsobil dlhé roky v KDH a bol jedným z popredných členov tejto strany. Zaujímavosťou je, že o prezidentské kreslo chce bojovať už po tretí krát a tým sa stáva slovenským unikátom. Mikloško je politik 20. storočia a preto je otázne, či takýto človek by mal šancu na víťazstvo, ak sa mu to nepodarilo vtedy, keď bol populárnejší.

O post hlavy štátu chce zabojovať aj bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Svoju kandidatúru ako prvý kandidát oznámil Radovan Znášik, ktorý v minulosti pôsobil v OBSE. Okrem Zuzany Čaputovej sa chystá zabojovať o prezidentské kreslo aj ďalšia dáma Bohumila Tauchmannová. Venuje sa oblasti vzdelávania a vďaka projektom Kvalita z našich regiónov a Pýtajme si slovenské bola dvakrát nominovaná na ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Hospodárstvo.