Rasové predsudky u detí

Kenneth B. Clark bol psychológ tmavej pokožky. Pre mladého Kennetha nebolo jednoduché žiť v Amerike. Rasové predsudky sa ho veľmi vážne dotýkali. Bol výborným študentom na strednej škole. Nie je prekvapením, že aj na vysokej škole vynikal, najmä v ekonómii. Chcel sa jej aj venovať do budúcna, ale kvôli rasovým predsudkom jeho učiteľa si to rozmyslel. Vďaka tejto životnej situácii sa Clark začínal zaujímať o diskrimináciu.

Clark Kenneth
Clark vykonávateľ Doll Experimentu

Clark sa venoval veľa verejnoprospešným prácam, hlavne čo sa týkalo mládeže. Pomohol založiť a sponzorovať veľa komunitných projektov a programov pre mládež. V týchto centrách aj vykonával rôzne experimenty, jedným z nich bol aj slávny „Doll experiment“. Tomuto experimentu sa venoval spolu so svojou ženou Mammie Phips Clarkovou.

Afroamerické deti mali radšej bielu bábiku

Cieľom experimentu bolo zistiť, aký postoj majú deti voči iným rasám, či majú rasové predsudky, kde deťom od 5 do 7 roku života predložil dve bábiky. Do výskumu zapojili 20 detí, z ktorých 10 tvorilo ženské pohlavie a 10 mužské. 70 % detí bolo afroamerického pôvodu.  Tieto bábiky mali úplne rovnaké oblečenie, avšak inú farbu vlasov, inú farbu očí a čo je najdôležitejšie, inú farbu pokožky. Jedna bábika bola afroamerického pôvodu a druhé bolo s bielou pokožkou, modrými očami a blond vlasmi. Deťom dávali otázky, prostredníctvom ktorých ukazovali na jednotlivé bábiky. Vždy mohli vybrať len jednu bábiku. Otázky zneli nasledovne:

  • Ukážte mi bábiku, ktorá sa vám najviac páči, alebo s ktorou by ste sa chceli hrať.
  • Ukážte mi bábiku, ktorá je “pekná” bábika.
  • Ukážte mi bábiku, ktorá vyzerá “zle.”
  • Daj mi bábiku, ktorá vyzerá ako biele dieťa.
  • Daj mi bábiku, ktorá vyzerá ako farebné dieťa.
  • Daj mi bábiku, ktorá vyzerá ako Negro dieťa.
  • Daj mi bábiku, ktorá vyzerá ako vy.
Doll experiment skúmal rasové predsudky u detí
Doll experiment skúmal rasové predsudky u detí

Výsledky boli naozaj veľmi zaujímavé. Zistilo sa, že afroamerické deti sa chceli hrať radšej s bielou bábikou. Pre pozitívne vlastnosti si vybrali bielu bábiku, naopak pre „zlé a škaredé“ tú čiernu. Autori sa teda domnievali, že rasové predsudky deti získavajú vďaka výchove a vďaka médiám.

Deti v sebe nemajú zakorenené predsudky, sú veľmi prirodzené a prirodzene sa priatelia s každým. Tieto predsudky im vštepujú rodičia, ktorí sa nepekne vyjadrujú o ľuďoch inej farby, stránia sa ich a podobne. Ak budeme naše deti zapájať do multikultúrneho života, zbavíme ich predsudkov. Je možné, že aj deti nás naučia zbaviť sa predsudkov.