Tajný arcibiskup v časoch totality

Július Gábriš (1913 – 1987) – biskup, náboženský spisovateľ, významná osobnosť slovenských cirkených dejín. Kto bol však tento významný muž dejín slovenskej cirkvi? Skúsme si na túto otázku odpovedať a v krátkosti priblížiť jeho život a dielo.

Detstvo a kňazské začiatky

Július Gábriš sa narodil 5.12.1913 v obci Tesáre nad Žitavou ako prvé dieťa svojich rodičov. Po absolvovaní ľudovej školy začal študovať na gymnáziu v Zlatých Moravciach. Od detstva dostával náboženskú výchovu, horlivo miništroval a už v mladom veku vyjadril túžbu stať sa kňazom. Po úspešnom absolvovaní maturitnej skúšky na gymnáziu v Zlatých Moravciach nastúpil do Biskupského seminára v Trnave. Po otvorení Rímsko-katolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v roku 1936 Július Gábriš svoje štúdiá dokončil v Bratislave. Dňa 26.6.1938 ho v Bratislave vysvätil za kňaza Mons. Thdr. Pavol Jantausch, titulárny biskup prienenský, prvý apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry. V rokoch 1938 – 1942 Július Gábriš študoval na Filozofickej fakulte a v rokoch 1940 – 1944 na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Štúdium na Prírodovedeckej fakulte zakončil úspešne 25.11.1944 získaním titulu RNDr. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch, v Holíči, v Stupave a v Mojmírovciach. V roku 1941 odišiel z pastorácie a pôsobil ako profesor na gymnáziu v Trnave. V týchto časoch začínal byť literárne činný. Do roku 1962 bol správcom farnosti v Jablonici. V roku 1962 ho Ambróz Lazík, titulárny biskup appijský a apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry presunul do Nového Mesta nad Váhom a ustanovil ho ako správcu Novomestskej prepozitúry Panny Márie.

Slovensko bez jediného biskupa

Biskup Ambróz Lazík sa zapísal do života Júliusa Gábriša veľmi výrazne keď ho 15.5.1968 menoval za svojho generálneho vikára. Po smrti biskupa Lazíka 20.4.1969 bol Július Gábriš menovaný za apoštolského administrátora sede vacante Trnavskej apoštolskej administratúry pápežom Pavlom VI. dňa 23.4.1969 s právomocami rezidenciálneho biskupa. Otázna sa však javila biskupská vysviacka Júliusa Gábriša. Keď v roku 1972 zomrel titulárny biskup neilinský, apoštolský administrátor Rožňavskej diecézy Róbert Pobožný zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa. V rokoch 1969 – 1973 prebiehali rokovania medzi Svätou Stolicou a predstaviteľmi štátu o menovaní nových slovenských biskupov. Ku spoločnému kompromisu po sérii dlhých rokovaní sa dospelo k dohode o menovaní 4 biskupov pre vtedajšie Československo. Z toho 3 pre Slovensko. 19.2.1973 pápež Pavol VI. menoval 3 biskupov pre Slovensko: Júliusa Gábriša, Jozefa Feranca a Jána Pásztora. Biskupské svätenie prebehlo 3.3.1973 v Nitre v katedrále sv. Emeráma. Hlavným konsekrátorom bol arcibiskup, vyslanec Vatikánu, neskorší kardinál Agostino Casaroli. Spolusvätiteľmi boli biskupi František Tomášek a Štepán Trochta. Ján Pásztor sa stal nitrianskym diecéznym biskupom, Jozef Feranec sa stal banskobystrickým diecéznym biskupom a Július Gábriš sa stal biskupom Trnavskej apoštolskej administratúry.

Zásluha o samostatnú cirkevnú provinciu

Veľkou zásluhou Júliusa Gábriša vznikla samostatná Slovenská cirkevná provincia dňa 30.12.1977 z rozhodnutia pápeža Pavla VI. kedy bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená konštitúciou Qui Divino na Trnavskú arcidiecézu a konštitúciou Prescriptonium Sacrosancti boli určené hranice Slovenských diecéz vzhľadom na štátne hranice. Týmto aktom vznikla samostatná Slovenská cirkevná provincia s metropolitným sídlom Trnavskej arcidiecézy. Štát toto rozhodnutie neprijal s nadšením. Avšak Július Gábriš pokračuje vo svojom úrade ako apoštolský administrátor už Trnavskej arcidiecézy.

Vymenovanie za arcibiskupa v tajnosti

Štát bránil jeho menovaniu za trnavského arcibiskupa a metropolitu. Pápež Ján Pavol II. ho však ustanovil za arcibiskupa ad personam ale toto menovanie bolo zverejnené až v deň jeho pohrebu. Po mnohých rokoch začalo zdravie Júliusa Gábriša upadať. V októbri roku 1987 bol vážne chorý. Krátko pred svojou smrťou Július Gábriš prosil o odpustenie všetkých tých, ktorým vedome alebo nevedome ublížil. Július Gábriš odovzdal dušu Stvoriteľovi dňa 13.11.1987 na začiatku Trnavskej novény, ktorú tak miloval. Zomrel s úsmemom na perách a s pokojom v srdci a duši. Zomrel počas omše za umierajúcich, ktorú v jeho biskupskej kaplnke slúžil jeho synovec Jozef Gábriš. Zomrel vo veku nedožitých 74 rokov. Bol pochovaný na vlastnú žiadosť vo svojom rodisku. Július Gábriš bol známy ako vynikajúci kazateľ. Dodnes si na jeho homílie spomínajú mnohí obyvatelia Trnavy. V pamäti veriacich utkvel ako milý, príjemný, usmievavý, pracovitý, pokorný a usilovný človek, ktorí sa napriek mnohým problémom nikdy nevzdával a vždy sa spoliehal a odovzdal Bohu a do ochrany nebeskej Matky Panny Márie. Jemu vo veľkej miere vďačíme za základ našej náboženskej slobody a identity.