Všetkého máme dostatok?!

Babka mala nedožitých 93 rokov, keď odišla na večný odpočinok. Premýšľal som, že zažila 4 republiky, 4 režimy niekoľko prezidentov ale to najzaujímavejšie: Prežila dobu. Keď sa narodila, to bolo tesne po prvej svetovej vojne. Vtedy na dedine bol kostol, krčma (áno to je aj dneska) ale predovšetkým boli roľníci, ktorý mali kravy a kone. Neboli stroje. Všetko sa robilo ručne, od svitu do mrku. Za mlada na služby k Židovi privyrobiť si. Od dvanástich školu ľudia nevideli, iba tí, čo na to mali (peniaze). Babka vraj bola nadané dieťa a miestny učiteľ chcel, aby šla študovať za lekárku. No doba nepustila, bola jediná dcéra a o statok a rodičov sa musel niekto postarať. Žiadne štúdiá navyše. Nájsť si manžela a pracovať na poliach.

No doba sa časom menila, postupne pribúdala mechanizácia a hlavne po druhej svetovej vojne kolektivizácia priniesla okrem mnoho náreku roľníkov aj výdobytky modernej doby. A tak aj slovenská dedina zistila, čo sú to traktory, kombajny atď. A doba šla ďalej. Otec sa narodil pár rokov po druhej svetovej vojne. Ako dieťa si ešte pamätá kravy či kone vo dvoroch. Ako dieťa videl zavádzanie mechanizácie na družstvá. Aj keď na povali ležala ešte mína z druhej svetovej, doba sa posunula. A mechanizáciu začala striedať digitalizácia. To bolo, tie prvé počítače veľké ako skrine a vedeli akurát tak vypočítať výplatu. Vraj celý okres chodil do mesta po výplatné pásky. Prišiel internet, mobily. Ja si pamätám ako ešte mama chodila pri obchod, ak chcela telefonovať sestre. Jedna telefónna búdka na drobné a dedina bola plne vybavená. A potom prišiel ten internet aj do mobilu. Pripojil si sa a čakal si aj minúty, kým ti nabehla stránka. A dnes? Ak nemám 4G čudujem sa v akom zapadákove to som.

Novej dobe patrí robotizácia, nanotechnológie. Veď aj ja robím v práci len robotov, aby tie úradníčky nemali toľko rovnakej dokola sa opakujúcej práce. A ako by niekto povedal, raz ti možno aj ten čip strčia do zadku. Babka sa narodila, keď boli len kone a kravy a zomrela, keď už mal každý doma internet. Čo raz budeme my vravieť našim deťom, vnukom, pravnukom, ak sa dožijeme. Vieš synku, ja keď som bol dieťa my sme behali vonku. Váľali sme sa po tráve a mama sa vždy hnevala, že sme domov špinu priniesli. Vieš moja babka mala občiansky iba taký papier. Jáj, ty nevieš, čo je to občiansky. No voľakedy sme nemali čipy, nosili sme také karty a tým sme sa museli preukázať. Mohol by som ďalej rozpitvávať nejaké sci-fi, ale na to sú lepší odborníci. K filmu Ja robot, dúfam, máme ešte ďaleko. Ale nech nám stojí k zamysleniu, aby sme raz nemuseli vravieť deťom, že tie tony odpadu, no to sme urobili my, nechcelo sa nám to riešiť vtedy. Nevedeli sme čo s tým. Vieš, voľakedy sme nemali potraviny na prídel, mali sme všetkého dosť (v Európe). Teraz je doba iná, suchá, povodne, klíma sa zmenila a všetkého je nedostatok. Vtedy sme mali všetkého dosť a tak sme sa aj správali.