Zvolebnieva sa

Do volieb ostáva niečo cez 70 dní a na Slovensku sa začali diať zvláštne veci. V minulosti prebiehala klasická predvolebná kampaň, billboardy, návštevy regiónov, atď. Dnes nám popritom kampaň siaha aj na sociálne siete a najnovšie do volieb zasiahli aj nezávislé inak apolitické organizácie.

Z mainstreamových médií sa šíria informácie o “ťažkom kalibre” menovite Ľuboš Blaha, poslanca za stranu Smer-SD. Najskôr si povedzme, kto je Blaha. Pred pár rokmi o ňom vedel málokto. Dal sa charakterizovať ako radikálny filozof ľavicovej orientácie, ktorý písal publikácie ako politológ Slovenskej akadémie vied. Dva roky po tom, čo si založil stránku na Facebooku o ňom už vie celé Slovensko. Nie, nie je to vďaka jeho vedeckej činnosti ale vďaka radikálne až vulgárne písaným statusom, ktoré provokujú mnohých. O popularitu v médiách sa mu ale postarali aj ľudia ako Lucia Kurilovská rektorka Akadémie Policajného zboru a samotná SAV, v ktorej roky pôsobí, vďaka vlne kritiky, ktorú naňho spustili. Pripomínam, že na Akadémií Policajného zboru pracuje ako pedagóg a rektorka sa vyjadrila, že mu už viac nebude predĺžená zmluva.

Najlepšie ale na celej kritike je, že pani rektorka nekritizovala vulgárnosť alebo štýl akým Blaha píše svoje statusy ale jeho názory. Čo je v demokracii celkom neštandardný postup. Hrozba vyhadzovu za váš politický názor. Nenadarmo sa čudovať, že to potom Eduardovi Chmelárovi, mimochodom kritikovi Ľuboša Blahu, pripomína minulý režim. Za prečítanie stojí jeho článok.

Nikto z Blahových kritikov (počnúc liberálnymi médiami, mainstreamovými médiami až po akademickú obec) okrem samotného Chmelára si však neuvedomil jednu zásadnú vec. Blaha je geniálny stratég a všetkých dostal tam, kam chcel. Nielenže sa mu spopularizovala fanúšikovská stránka, ale zároveň z neho urobili martýra. Takého, po ktorom idú médiá, zamestnávatelia, korporácie. Ak ešte nedávno znelo smiešne Blahove volanie „Viva la revolución“, keďže bol poslanec vládnej strany, tak dnes to môže znieť s plnou vážnosťou. Mediálne prenasledovaný poslanec strany, ktorej predsedu súdia za to, že povedal, že poslanec Kotlebovej strany ĽS-NS Mazurek povedal, čo si údajne myslí väčšina Slovenska.

Inak s tým povedaním, že niekto povedal, čo si myslí väčšina. Na to si treba dávať pozor. Nikdy neviete, kedy poviete, že niekto povedal a hneď máte na krku NAKA. A môžete ľahko skončiť vo väzbe ako Daňo a Vaský. A ich zadržanie je ďalší zvláštny počin pred voľbami. Mimo pokuty pre šéfredaktora časopisu Zem a Vek Rostasa za vydanie citácii Štúrovcov, ktoré mali znieť antisemitsky. Rostas, ktorý by mohol čeliť kritike za mnohé ostáva perzekvovaný za citovanie národných buditeľov. Podľa mňa nie veľmi šťastný počin.

No a od apolitickej NAKA, APZ a SAV prejdime k niečomu menej apolitickému a nezávislému – GLOBSEC. Jeden by si myslel, obyčajná mimovládna organizácia. Samozrejme s proatlantickými a proeurópskymi názormi. Nič nezvyčajné v našich končinách. Táto mimovládka nedávno vydala analýzu, kde stránku Eduarda Chmelára a Artura Bekmatova dáva do jedného vreca s radikálnymi Kotlebovcami alebo Blahom. Chmelára, ktorý by sa dal charakterizovať ako obyčajný akademik s ľavicovými názormi. GLOBSEC sa podľa všetkého neriadil žiadnymi odbornými kritériami. Riadil sa stránkami vytvorenými niekým, kto nezastáva nijakú vedeckú pozíciu. Chmelára a Bekmatova odsudzujú za šírenie neserióznych, klamlivých a podvodných informácii. Erudovaného akademika označili za konšpirátora. Toto sa už snáď viac ani nemôže podobať na orwelovský svet. Naozaj asi jediné, čo nám k tomuto chýba by bolo celé to zastrešiť pod jedno ministerstvo Pravdy, ako obdobne navrhuje koalícia strán PS-Spolu vo svojom programe. Chmelár si oprávnene k takémuto počinu pýta vysvetlenie (reakcia Chmelára).

Pikoškou ale ostáva, že GLOBSEC je financovaný z peňazí nás daňových poplatníkov. Za posledné 4 roky dostal na účet peniaze z rôznych ministerstiev vo výške 2 685 000 eur! Podľa Artura Bekmatova by sme za tieto peniaze mohli mať 6 zrekonštruovaných vlakových vozňov, 47 nájomných bytov v Nitre, kde je v súčasnosti jedno z najdrahších bývaní na Slovensku či zrekonštruovaných 6 nemocníc podobných tej v Komárne (Bekmatovova reakcia).
Pýtam sa, ako je možné, že tu vznikajú rôzne stránky, obrázky, memečká a prepočty, čo nás stoja sociálna opatrenia štátu, ale nikto nekritizuje, koľko ich požerú takéto zbytočné mimovládky a koľko čoho sme za to mohli mať.

Všetky tieto zvláštne javy nášho malebného Slovenska sa dajú vysvetliť jedným slovom: voľby. Budú voľby a tak sa nám zvolebnieva. Preto tá ostrá kritika radikálneho Blahu, šialené spojenie Chmelára s konšpiráciami, rýchla činnosť štátnych orgánov a mainstreamových médií. Jedná sa o predvolebné odstraňovanie nepohodlných. Otázkou ostáva nepohodlných pre koho a čo nám tu po tomto bordeli ostane po voľbách. Obávam sa, že len oči pre plač.

Welcome to the 1984.